Poskytol som rozhovor pre tlačovú agentúru:

Viackrát ste pri hlasovaní o dôležitých návrhoch (novela ústavy, ústavný zákon o bezpečnosti štátu…) hlasovali proti. Bolo to práve pri zákonoch, kde koalícia potrebovala ústavnú väčšinu. Znamená to, že v týchto otázkach nesúhlasíte s koalíciou?

ZA zákon hlasujem, ak som presvedčený o jeho dobrom úmysle a aj kvalite. Pri novele ústavy som presvedčený nebol. Svoje zásadné pripomienky a otázky som 30. novembra písomne poslal pani ministerke Kolíkovej a ešte predtým v júli kolegom z klubu OĽANO. Napriek urgenciám dodnes nemám od nej odpovede. Ak sa má meniť ústava, základný a najdôležitejší zákon štátu, tak musí byť aj dostatočne pripomienkovaný stavovskými organizáciami a subjektami, na ktoré má dopad – tak sme to odhlasovali v Programovom vyhlásení vlády (PVV). Ale nestalo sa tak. Novela ústavného zákona o núdzovom stave dokonca neprešla ani medzirezortným pripomienkovým konaním a parlament ju schválil aj v skrátenom legislatívnom konaní. V pléne som predstavil výskum núdzového stavu v 11 krajinách: aj v zaznávanom „diktátorskom“ Rusku sa parlament musí zísť do 72 hodín, aby prezidentovi schválil 30-dňový núdzový stav, u nás už platí vládny núdzový stav až 20 dní bez súhlasu NRSR s neobmedzeným predlžovaním. V Nemecku núdzový stav existuje iba vo veľmi špecifickej forme – ide o dôsledok negatívnej skúsenosti z histórie, keď ústavné zmeny v núdzovom stave zohrali svoju úlohu pri nástupe nacizmu. Ako bude na tom Slovensko?

Chcete odísť z klubu OĽANO? Ak nie, prečo? Ak áno, prečo?

Kandidoval som za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, lebo sa cítim byť obyčajným človekom. Ctím si Ústavu, na ktorú som skladal poslanecký sľub hlasovať podľa svedomia Aj tentokrát som kolegom svoje právne výhrady vysvetľoval interne na klube i verejne v pléne. Bohužiaľ, spolu s vicepremiérom Holým odmietli všetky ponúkané kompromisy a zvolili silové riešenie cez účelovú vyhlášku pre pozitívnych poslancov objednanou u p. Mikasa. Nepáči sa mi to, ale ja preto z klubu neodchádzam. Napokon – neodišla ani poslankyňa Cigániková, ktorá ani nehlasovala za PVV, či poslanec Kollár (Za ľudí), ktorý nepodpísal koaličnú zmluvu.

Ktorí poslanci mimo OĽANO sú vám najbližší?

Netajil som, že kandidujem ako kresťanský kandidát, otvorene som prezentoval svoj aktívny odpor proti Istanbulskému dohovoru. Moji voliči očakávajú, že budem úprimne a odvážne presadzovať kresťanské hodnoty do zákonov. Je mi preto ľúto, že som vo svojom klube ostal osamotený pri hlasovaní napr. o voľnej nedeli, proti potratom a ešte som nestrávil, že klub OĽANO nepodporil ani návrh vlastnej kolegyne na pomoc tehotným mamičkám. Potešilo ma, že moja novela o hazarde naopak získala podporu 121 poslancov naprieč politickým spektrom.

V prípade vášho odchodu z klubu OĽANO by ste sa pridali ku ktorému klubu?

Ja nikam neodchádzam. Takže toto je irelevantná otázka – nikto nevie, aké kluby budú existovať a akú budú mať orientáciu, silu a perspektívu. Navyše “pridať sa ku klubu” nezávisí len odo mňa – je to dvojstranná záležitosť – musí to chcieť aj ten klub.

Údajne nedodržiavate dohody dohodnuté na klube. Prečo? Aké dohody?

Ambiciózna skupinka, ktorá neváhala šíriť tlačovú správu o tom, že bude hlasovať proti sociálnemu zákonu svojej kolegyne, by naopak rada umlčala neliberálne názory. Ich výroky, že niečo porušujem, sú falošné – postupoval som striktne podľa Koaličnej zmluvy. Nie som členom OĽANO, aby ma viazali stanovy – takže čo “nedodržiavam”? S denníkom SME som už podobné obvinenie riešil právnymi krokmi a ospravedlnili sa mi.

Vyzval vás predseda klubu alebo iný kolega z klubu na odchod?

Predseda nášho pestrého klubu to nemá ľahké udržiavať spravodlivosť. Na odchod ma verejne vyzval len kolega – je celkom zábavné, že to bol mladučký poslanec, ktorý ale v našom klube presadzoval záujmy poslankyne Cigánikovej z SAS na čele spomínanej skupinky a pomohol jej utopiť náš zákon o pomoci mamičkám, ktorý verejne podporoval aj predseda hnutia a vlády I. Matovič.